Kedy radšej nerobiť strečingové cviky? + VIDEO

Strečing je sú stále považovaný za neodmysliteľnú časť tréningu. V našom predošlom článku sme sa venovali hlavne výskumom a využívaniu strečingu pred tréningom. Ak si ho prečítaš TU >>> tak zistíš, že strečing nie je optimálne vykonávať pred tréningom alebo pretekom. Dnes si skúsime povedať pár príkladov kedy je lepšie nerobiť strečingové cviky. Prvým prípadom je […]...
4. októbra 2016 | Michal Pataky | 0 komentárov

Strečing je sú stále považovaný za neodmysliteľnú časť tréningu.


V našom predošlom článku sme sa venovali hlavne výskumom a využívaniu strečingu pred tréningom. Ak si ho prečítaš TU >>> tak zistíš, že strečing nie je optimálne vykonávať pred tréningom alebo pretekom. Dnes si skúsime povedať pár príkladov kedy je lepšie nerobiť strečingové cviky.

Prvým prípadom je hypermobilita.


Často práve hypermobilní ľudia veľmi obľubujú strečing, jógu a podobné cvičenia. Je to logické, pretože im to skvele ide a majú z toho dobrý pocit. Naopak tí menej mobilní radšej vypustia zo svojho repertoáru akékoľvek cvičenia súvisiace s rozsahom pohybu. Pri hypermobilných ľuďoch je strečovanie najväčšou kontraindikáciou. Preto by sme ho mali okamžite vypustiť z tréningového procesu. Ak má tvoje telo a tvoje kĺby veľký rozsah pohybu, tak je lepšie začať pracovať na stabilite. Stabilita by mala byť základom každého tréningu pre hypermobilného človeka. V takomto prípade odporúčame radšej pravidelne posilňovať.

 strecingove cviky


Oslabené svaly a strečingové cviky.


Veľa z nás má určité svaly často oslabené. Tieto takmer v žiadnom prípade nemusíme naťahovať a strečovať. Často sa stáva, že oslabené svaly sú v neustálom natiahnutí počas dňa. Keďže neustále musia akokeby brzdiť pohyb, tak môže dochádzať k tomu, že sú stuhnuté. Skrátený sval môže byť preto skrátený lebo je slabý a navyše sa dostáva do hypertonusu alebo spazmu.


Lepšie ako strečingové cviky je rozumné posilňovanie.


Rozumným posilňovaním dokážeš práve oslabené svaly naposilovať a tie skrátené tým pádom uvoľniť. Tomuto sa hovorí princíp recipročnej inhibície. Akonáhle sa jeden sval zapojí do pohybu, alebo napne, tak zákonite sval oproti na druhej strane (tzv. antagonista) sa musí uvoľniť. Toto vieme veľmi efektívne využiť vrámci funkčného tréningu, ktorý má práve navrátiť svaly do rovnováhy.


Ako viem, či mám alebo nemám robiť strečingové cviky?


Pri rozhodovaní o tom, či zaradiť do tréningu klasický statický strečing, vstupuje mnoho faktorov. Prvým je šport a pohybová aktivita, musíme sa pozrieť na to, aký šport vykonávame alebo čo je cieľom nášho tréningu. Ak je náš šport úzko viazaný s rozsahom pohybov, tak v tom prípade môže byť vhodné naťahovanie. Ak však robíme skôr dynamické aktivity, kde potrebujeme určitú úroveň sily alebo dynamiky, tak v tomto prípade strečing nie je vhodný. Ďalším faktorom je aktuálny stav jedinca. Vždy treba prihliadať na daného človeka. Treba vedieť, aké má pohybové stereotypy, aká je jeho úroveň mobility a stability tela a samozrejme čo je cieľom nášho tréningu. Na zisťovanie nám vie skvele poslúžiť napr. FMS (functional movement screen), ktorý perfektné odhalí to v akom stave sa nachádzame na základe štandardizovaných testov. V neposlednom rade musíme brať do úvahy aj to , ktoré partie a ako strečujeme a kedy chceme do tréningu zaradiť strečing.

Je veľmi veľa prípadov, kedy je absolútne nevhodné neustále naťahovanie svalov. Väčšinou je dôležitejšie pracovať na stabilite tela a na zlepšení motorickej kontroly a pohybových stereotypov. Jednoducho povedané, pre väčšinu z nás je lepší kvalitný silový tréning ako strečing alebo jóga.

Český odborník Martin Snášel z coretraining.cz vo svojom článku o strečingu uvádza túto myšlienku:

„Žádná mobilita nám nic nevyřeší, jestliže nefunguje stabilita. Naopak stabilita může velice často vyřešit mnoho problému s mobilitou a navíc když zlepšíme v určitá části pohyblivost, musíme následně zlepšit stabilitu, jinak nám je mobilita k ničemu a spíše můžeme zvýšit riziko zranění.“

Príklad z praxe.


Chodila k nám cvičiť jedna bežkyňa, ktorá dopĺňala svoj bežecký tréning o jógu. Jej hlavným problémom bola bolesť kolena po pár kilometroch behu. Po absolvovaní pár týždňov silového a funkčného tréningu sa dostala do stavu, že bolesť odznela, prestala a dnes má za sebou aj ultramartón. Počas spolupráce som si všimol, že je hypermobilná a práve posilnenie a zlepšená stabilita bolo to, čo potrebovala a nie neustále naťahovanie.

 

strecingove cviky



Mám "svalovicu", pomôžu mi strečingové cviky?


Pokiaľ sa ti stalo, že si to na tréningu "prepískol" a máš pocit typickej svalovice, tak zvýšené naťahovanie svalov ti nepomôže. Tvoje svalové vlákno je akokeby potrhané a tým, že ho budeš viac a viac naťahovať, tak si skôr zhoršíš ako polepšíš. Na lepšiu regeneráciu totiž potrebuješ mať vo svaloch viac krvi a nové živiny a nie utlmovať jeho činnosť.


Čo je lepšie pre bežného športovca?


S čistým svedomím môžeme povedať, že oveľa lepšie a jednoduchšie je zapojiť do tréningu miesto strečingu Blackroll valec. Jednoducho z neho budeš viac benefitovať a nebudeš musieť rozmýľať nad tým, čo, prečo, ako, načo. Ak potrebuješ zlepšiť rozsah pohybu, dá sa to s valcom. Ak potrebuješ prekrviť a regenerovať opäť sa to dá s valcom. Ak chceš predhádzať zraneniu, použi radšej valec ako strečing.  Masážnym valcom dokážeš skvelo uvoľniť preťažené svaly a dokonca aj odstrániť spazmy a hypertonus zo svalov, ktoré sú často v natiahnutí alebo tie, ktoré sú preťažované a skrátené.

Taktiež vieš na valci pracovať so stabilitou trupu a posilňovať svaly, ktoré sú skrátené a využívať tak princípy recipročnej inhibície. Pár ukážok, ako na to si môžeš pozrieť v našom videu.


Ako na masáž a uvoľňovanie svalov si môžeš pozrieť v našom druhom videu.

 



 

SVOJ BLACKROLL VÁLEC SI MÔŽEŠ ZABEZPEČIŤ TU >>> Budeš tak trénovať a regenerovať efektívnejšie :)

Komentáre

komentáre